Existuje koncept nenápadných skratiek, ktoré síce o niečo, ale stále citeľne skvalitňujú život.
Napríklad gramaticky menej podkutý škrabák si pri skloňovaní zákerných čísloviek ako sedem pomáha skloňovaním značne prítulnejšej päťky, pri Kórei zasa siahne po vzore žena.
Praktický život ho tiež naučil, že keď politik ako univerzálny recept vynukuje zmenu volebného systému, maskuje programovú prázdnotu. A keď sa dovoláva „absolútnej slobody slova“, s istotou máme dočinenia s nedoukom, odroňom alebo gaunerom.
Tak ako Michelsov zákon oligarchie, aj toto pravidlo je to železné, neomylné a večné. Veď sa len pozrime na aktuálny politický výsadok Smeru.
Tam nájdeme predstaviteľov celého uvedeného spektra, neraz aj viacerých naraz.
To ani nemôže byť predmet sporu, keďže k diagnózam sa obdeň hlásia sami, keď sa dovolávajú absolútnej slobody slova a zároveň ako na páse podávajú trestné oznámenia za verbálne delikty.
Tam vidia hanobenia národa, tam zasa klamstvo, stále niečo. Dobre, politici sú takí, ale ako dokážu naraz udržať dva zjavne protichodné postoje a nezhoria im obvody?
Niekto by veľkoryso mohol povedať, že sa im jestvujúce pravidlá nemusia páčiť, ale keď už existujú, tak hrajú podľa nich.
Ani Ján Slota nechcel Slovensko v ČSFR, ale kým bolo jeho súčasťou, legitímne zastupoval voličov vo federálnom parlamente a pracoval tam na likvidácii federácie.
No dobre, ale keď majú tí smerácki šampióni slobody slova moc, prečo tie pravidlá nezmenia v tomto duchu? Zatiaľ v tomto smere neurobili nič a aj pri slávnej humanizácii trestného práva im neomylne išlo len o dekriminalizáciu, podvody a krádeže a na ich milovanú slobodu slova akosi nezostal čas.
Dokonca presne naopak, teraz sa vyhrážajú, že tej slobody je akosi priveľa a treba posilniť „právnu ochranu verejne činnej osoby“, lebo podľa premiéra si nemôže každý rozprávať, čo chce. Šokujúce, ale vlastne v duchu nášho pracovného konceptu, že zo Slovenska je oficiálne vtip.
Keď si totiž sovietska robotníčka z ukradnutých súčiastok skúsi poskladať šijací stroj, vždy jej vyjde samopal. A keď smeráci hľadajú absolútnu slobodu slova, vždy im vyjde, že oni budú občanom neobmedzene nadávať – a občanom nasadia náhubok, nech si moc nedovoľujú!
Je to taká slovenská špeciálna teória relativity slobody slova: tak ako rýchlosť svetla vo vákuu, aj sloboda slova je absolútna, ale zároveň končí sa tam, kde sa začína pohodlie člena Smeru.
